Modraňa strakovitá

Patrí medzi krkavcovité vtáky a vzdialene pripomína našu straku. Dosahuje veľkosť do 35 cm, z čoho 15-20 cm pripadá na výrazne azúrovo modrý chvost. Rovnako sfarbené má aj časti krídel, ostatná časť tela je prevažne svetlosivá až sivohnedá s výnimkou nápadnej čiernej hlavy a zobáka. Pôvodne sa predpokladalo, že modraňa žije v dvoch rozdielnych areáloch výskytu vzdialených od seba až okolo 9000 km. Vo východnej Ázií vrátane Japonska obýva otvorené ihličnaté aj listnaté lesy, a na Pyrenejskom polostrove v Španielsku a juhovýchodnom Portugalsku rovnako rôzne typy lesov, ale aj olivové háje, ovocné sady, poľnohospodársku krajinu a niektoré mestské parky. Niektorí ornitológovia vysvetľovali tento zvláštny (alopatrický) typ výskytu tým, že v 16. storočí mali údajne portugalskí moreplavci priviezť tieto vtáky z Číny do Európy. Podľa súčasných poznatkov založených na výskumoch DNA a paleontologických nálezoch je táto teória úplne vylúčená. V mnohých nových odborných publikáciách sa európska populácia vyčleňuje na samostatný druh – modraňu iberskú (Cyanopica cooki). Modrane žijú spoločensky v malých skupinách a živia sa rôznym hmyzom a inými bezstavovcami, najmä na jeseň aj plodmi a semenami. Hniezdia vždy vo voľných kolóniách, ktoré tvorí 10-15 párov. Navzájom sa tolerujú a bránia si teritórium pred inými skupinami. Jednotlivé hniezda môžu byť umiestnené na jedinom strome.