Žeriav korunkatý

Žeriav korunkatý je rozšírený v dvoch poddruhoch v západnej Afrike od Senegalu až po Čad (B. p. pavonina) a odtiaľ na východ do južného Sudánu a pri povodie horného Nílu (B. p. ceciliae). Na rozdiel od veľmi podobného žeriava kráľovského (Balearica regulorum) má vždy červeno sfarbené líca v spodnej časti a pomerne tmavší krk. Odlišuje sa aj v tom, že dokáže obývať viac suchšie oblasti, niekedy až na hranici sahelu a väčšinou hniezdi na zemi. Podľa niektorých odborníkov existujú rozdiely aj vo vokalizácií týchto druhov. Žeriav korunkatý vyhľadáva mokré aj suché otvorené oblasti, väčšinou sladkovodné močiare, mokré lúky a okraje vodných tokov. Vo veľkých jazerách hľadá potravu v pobrežnej vegetácií, vyhýba sa otvoreným vodným plochám s hĺbkou nad 1 m. Jeho hlavným zdrojom potravy sú rôzne časti rastlín a drobné druhy živočíchov. Žije v pároch alebo v malých rodinných skupinách, v období sucha tvorí veľké kŕdle s počtom až niekoľko stoviek jedincov (takéto pozorovania sú dobre známe z južného Sudánu alebo severokamerunského národneho parku Waza). Hniezdia výlučne v období dažďov a v závislosti na miestnej sezónnej variácií je to od mája do decembra na západe Afriky, od júla do januára v Kamerune, Sudáne, Etiópií a severnej Keni. Hniezdo na suchej zemi alebo v tesnej blízkosti vody budujú z rákosia a trávy. Na stromoch zahniezdia len výnimočne. Páry odchovávajú v priemere 2 mláďatá. Žeriav korunkatý patrí medzi vzácne druhy, zapísané v IUCN (kategória VU), v prírode je omnoho vzácnejší ako jeho príbuzný z východnej a južnej Afriky. Populácia v západnej Afrike je odhadovaná na 15 000 jedincov, zatiaľ čo východná populácia nie je presne známa, no môže dosahovať cez 50 tisíc jedincov.