Krevety  zaraďujeme do triedy kôrovcov (Crustacea). Tieto morské živočíchy sa vo svojom prirodzenom prostredí správajú ako čističi, najmä k rybám čeľade Chaetodontidae a Pomacanthidae. Aktívne sú najmä v noci. Môžu sa rozmnožovať aj viackrát za jeden rok. Kreveta ostnitá žije v tropických moriach celého sveta v hĺbkach 2-50 m. Dosahuje veľkosť 6-8 cm. V prírode žije najčastejšie v pároch a je veľmi neznášanlivá voči iným jedincom rovnakého pohlavia. Často sa zdržuje na stropoch väčších jaskýň alebo okrajoch rôznych dutín. Podľa okolitej teploty vody sa každých 3-8 týždňov zvlieka. Počas obdobia rozmnožovania nosí samica pod zadočkom vajíčka asi 40 dní. Pri chove v akváriu čistí ryby od parazitov a ďalej sa živí aj zvyškami potravy rýb, dokáže však uloviť aj malé rybky a krevety. V prípade nebezpečenstva dokáže odhodiť klepetá, ktoré sa jej pri dalšom zvliekaní obnovia.

Medvede grizly dosahujú hmotnosť 180 do 680 kilogramov a výšku 2.44 metrov v stoji. Samec je približne 1.8-krát ťažší ako samica, je to príkladsexuálneho dimorfizmu. Dimorfizmus udáva, že veľkosť je dôležitým znakom v možnosti samca úspešne sa uchádzať o samicu. Ich farba je rôzna, podľa geografického miesta kde sa grizzly nachádza, existujú grizzly od blond do tmavohnedej, až čiernej farby. Od ostatných medveďov hnedých sa odlišujú dlhšími pazúrmi a lebečným profilom, ktorý sa podobá na medvede ľadové.

Grizly má veľký hrb na ramenách, ktorý je tvorený zo svalov, ktoré pomáhajú predným končatinám pri hrabaní. Jeho hlava je veľká a guľatá s vyhĺbenou tvárou. Aj napriek masívnej veľkosti medvede grizzly dokážu dosahovať rýchlosť až 55 km/h.

Bežne je samotárom, v pobrežných oblastiach sa zhromažďuje popri prúdoch riek, kde chytá lososy. Každý druhý rok samice rodia jedno až štyri mláďatá (najčastejšie dve), ktoré sú malé a vážia približne 500 gramov.

Potrava

Aj keď sa medvede nachádzajú v rade mäsožravce, sú všežravcami, pretože prijímajú mäso aj rastliny. Sú známe tým, že lovia väčšie živočíchy, ako sú los obyčajný, jelene, ovce, soby a medvede čierne. Jedia tiež ryby, hlavne lososy, pstruhy a ostrieže. Medvede grizzly tiež bez váhania hľadajú potravu, ktorá môže s nimi vyvolať konflikt, akými sú človek alebo vlk.

Zubor americký  je druh zubra z podčeľade tury. Je veľmi príbuzný so zubor lesný a niekedy sa považujú za jeden druh. Koncom 19. storočia bol v Severnej Amerike takmer vyhubený lovom, dnes žije v rezerváciách.

Rozlišujú sa poddruhy:

 Bison bison antiquus – považovaný aj za samostatný druh rodu zubor; vrátane resp. synonymá: Bison californicus, Bison figginsi, Bison kansasensis, Bison oliverhayi, Bison pacificus, Bison taylori, Bison texanus

Bison bison occidentalis – považovaný aj za synonymum zubra amerického bizón prériový 

 Bizón lesný – považovaný aj za identický s Bison bison bison

Mucholapka (Dionaea) je rod rastlín. Jeho jediným druhom je druh mucholapka obyčajná alebo mucholapka podivná (Dionaea muscipula). Je to mäsožravá rastlina. Ako jediná suchozemská mäsožravá rastlina loví drobné živočíchy prudkým pohybom pascí.

Vzhľad

Táto mäsožravá rastlina sa podobá malej otvorenej tlame na jej okrajoch sú malé „zúbky“. Celá rastlina je hráškovo až tmavo zelená. Má také krátke listy väčšinou takmer rovnobežne s pôdou. Z jednej rastliny môže vyrásť až 6 tlamičiek oválneho tvaru, ktoré lovia neopatrný hmyz. Veľkosť a šírka stopky sa v priebehu roka mení. Zatiaľ čo v lete sú pasce veľké a stopka úzka, v zime sú pasce vďaka nedostatku potravy malé a menej funkčné a stopka je široká, aby bola jeho asimilačná plocha čo najviac využitá. Mucholapka má v kultúre mimoriadne vysokú variabilitu, ktorá je produktom umelého šľachtenia a zďaleka prevyšuje prirodzenú variabilitu na lokalitách. Pestujú sa rôzne formy ako celozelená, červená, drobnozubá forma alebo forma s deformovanými pascami. Kvety bielej farby sa tvoria na dlhých stvoloch.

Spôsob lovu

Korisť láka na sladký nektár, ktorý produkuje na okrajoch pascí. Samotné pasce sú otvorené približne v 45˚ uhle a vyzerajú ako zelená zubatá tlama s hromadou tenkých dlhých zubov. Na vnútornej strane oboch „čeľustí“ sa nachádzajú obvykle tri na pohyb citlivé chĺpky vytvárajúce akúsi klietku zabraňujúcu úniku hmyzu. K tomu, aby pasca zaklapla, je treba v rozmedzí niekoľko sekúnd opakovane podráždiť aspoň dva z nich. Rastlina tak pozná, že pravdepodobne ide o hmyz a zbytočne sa nevysiluje sklápaním naprázdno pri náhodnom podráždení.

Vlastný pohyb pascí je na rastlinu veľmi rýchly, zovrie sa plynulým pohybom asi za pol sekundy (za vhodných podmienok aj rýchlejšie). Hmyz ho ale vníma naopak ako pomalý a neškodný a keď sa nad ním zovrú „zuby“ pasci, už neunikne. Po prudkom zovretí oboch polovíc „pascí“ ich zvieravý pohyb pomaly pokračuje ďalej a rastlina najprv chemickými receptormi zisťuje, či ulovila korisť. Pokiaľ áno, okraje pascí hermeticky priľnú k sebe a dovnútra je napustená tráviaca šťava. Pokiaľ nie, zbytočne sklapnutý list "pozná" svoj omyl (napr. kvapka vody, a iné) do dvoch dní a znovu sa roztvorí. Snaha hmyzu vyslobodiť sa v kombinácii so stálym tlakom čeľustí pasce zaistia, aby sa korisť dostala do optimálnej polohy.

Z vnútornej strany čeľustí sa začnú uvoľňovať tráviace enzýmy, ktoré korisť za niekoľko dní (cca 7-10) rozloží, takže z nich zostane len tvrdý skelet (chitínová schránka hmyzu). Potom sa pasca opäť roztvorí a čaká na ďalší hmyz. Sklapnúť s korisťou pasca môže asi dvakrát alebo trikrát. Naprázdno asi šesťkrát (max. desaťkrát). Potom list aj s pascou odumrie.

Zatvárajúca sa pasca.

Pestovanie rastliny

Mucholapka je asi najpestovanejšou mäsožravou rastlinou vôbec, no napriek tomu veľa začínajúcich pestovateľov o nej hovorí už iba v minulom čase. Pri dodržaní základných podmienok je však jej pestovanie bezproblémové. Dôležitou podmienkou je svetlo a správne zimovanie. Mucholapke sa snažíme dopriať maximálne množstvo svetla aj s priamym slnečným žiarením. Problémovým obdobím je najmä zima. Rastliny na konci jesene vytvoria ružice menších listov. V zime je potrebné umiestniť mucholapku do chladnejšej miestnosti.Substrát udržiavame stále vlhký, ale kvetináč by už nemal stáť vo vode. Ak nevieme zabezpečiť pokles teplôt, počas zimného obdobia môžeme mucholapku pestovať celoročne v bytových podmienkach avšak vtedy je maximálne osvetlenie nevyhnutnosťou. Najjednoduchší spôsob ako prísť o svoju mucholapku je vystaviť ju v zime teplu a nedostatku svetla.

Mucholapku pestujeme v polouzavretých nádobách (uhorková fľaša, akvárium, mini skleník), ktoré umiestnime na miesto s najviac svetlom (južná parapetná doska, balkón).

Stanovisko

Celoročne vlhké, často (najmä z jari) zaplavované rašelnisko. Vyžaduje vlhký vzduch a plné slnko, teploty na prirodzenom stanovisku sú v lete podobné teplotám stredoeurópskym, v zime sú o niečo vyššie, najčastejšie sa pohybujú medzi 5 až 10 °C, ale výnimkou nie sú ani slabšie mrazíky (pokiaľ listy zmrznú, vytvárajú sa na jar nové z prezimujúcich "cibúľ"). V domácich podmienkach je ideálna polouzavretá (dobre vetraná!) vitrína, alebo na priamom slnku v lete (je treba mierne zatieniť).

Škodcovia

Rastlinky môžu napádať saví škodcovia ako vošky, puklice alebo roztočce. Nebezpečnejšie sú hubové choroby a rôzne plesne, ako napr. pleseň šedá. Ako prevenciu odstraňujeme staré zhnednuté a zožltnuté listy. Preventívne proti savým škodcom môže pôsobiť aj občasné osprchovanie rastlín.