Babôčku pávookú je možné nájsť v lesoch, na poliach, lúky a pasienky, v parkoch a záhradách do 2500 metrov nad morom. Je rozšírená v celej Európe, jej hostiteľskou rastlinou je Urtica dioica L.Humulus lupulus L

Dospelé jedince pijú nektár z kvitnúcich rastlín, vrátane ozdobných krov, púpav, repíka, konope a ďateliny, ale aj miazgu stromov a hnilé ovocie.

Okáň hruškový (Saturnia pyri) je druh nočného motýľa z čeľade okáňovité (Saturniidae). Je rozšírený v južnej, juhovýchodnej a strednejEurópe, v Malej Ázii, v Iráne a na Kaukaze.

Je o niečo menší ako vrabec, dorastá do dĺžky 13,5 – 14,5 cm, v rozpätí krídel meria 23 – 25 ​​cm a váži asi 16 g.[1][2] Má štíhle telo, relatívne veľkú hlavu, dlhé krídla a chvost. Zvrchu je jednotvárne sivohnedý, spodinu tela má svetlú, hruď nevýrazne hnedo pruhovanú. Končatiny, zobák i oči sú tmavé. Obe pohlavia sa sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci majú na vrchnej strane tela svetlo hnedé škvrny.

Tento nápadne sfarbený vták sa počas hniezdneho obdobia zhromažďuje do veľkých kŕdľoch, často až s tisíckami jedincov. Hniezdia v kolóniách, páry sa tvoria iba v období hniezdenia. Hniezda stavajú na stromoch v blízkosti vody. Pri love sa riadi hmatom. Chodí po plytčinách, strká zobák do bahna a hľadá ním kôrovce, lastúrniky a vodný hmyz. Má ostročervené operenie s čiernymi špičkami krídel.

Korunáč modrý je prevažne celý sivomodro sfarbený, iba na hornej časti chrbta a krídlach s fialovým odtieňom. Perá na modrej chocholke má drobno roztrapkané a bez očiek. Obýva tropické lesy v severozápadnej a západnej časti ostrova Papua Nová Guinea a niekoľkých ostrovčekoch v okolí. Vytvára dva známe poddruhy – G.c.cristataa G.c.minor. Podobne ako ďalšie dva druhy korunáčov žije obvykle v malých skupinách. Tieto skupiny sa môžu skladať aj s trvalých párov. Obýva suché alebo vlhké nížinné lesy, od zaplavovaných oblastí do nadmorskej výšky najviac 600 m.

Agama žije na východe Austrálie od stredného Queenslandu až po juhovýchod Severného Terirória. 
Žije na pustých kamenistých stepiach, ktoré sú iba ojedinele porastené stromami, na ktoré sa obratne šplhá za potravou. Žije aj na plotoch, telegrafných stĺpoch a železničných násypoch.
Agama bradatá má vždy na bokoch rad ostňov, ktorý pokračuje až k predným nohám a odtiaľ ako slabý pásik do podpazušia, je však vysľachtená aj varianta bez ostňov. Sliznica papuľky je ružová.
Zvyčajne sa živí hmyzom (cvrčky) , varené vajcia, ovocie, zelenina, bylinky.

Jeto vzácna, oranžovo sfarbená jedovatá žaba. Jej jed využívajú indiáni na hroty šípov. Obýva mangrové porasty v Strednej a Južnej Amerike.

Patrý do čelade mravcovitý a medzi štíhlopáse blanokrídlovce. Stavia si kopcovité hniezda. Pod ním má chodbičky v ktorích prezmuje. Neplodné samičky-robotnice stavajú mravenisko a prinášajú potravu. Vajíčka kladie Královná. 

Vyskytuje sa najmä v lesoch. Je rozšírený najme v Severnej Amerike, ale v 20. storočí bol introduktovaný do Nemecka. Vo svojom prirodzenom protredí sa živí rozmanitou potravou od žiab po plody, v mestách však prekutáva smetné koše a žerie rozličné yvyšky. Aktívny je v noci má ostrý čuch a vie dore šplhať. Má dlhú srsť a čierne škvrny na očiach. V porovnaní s večšinou šeliem má veľmi zručné laby, ktorými uchopuje a pridružiava si potravu. Dorastá do dĺžky 1 meter, vrátane chvosta.

 Životný priestor tejto smutnej a nie veľmi vábne vyzerajúcej ryby sa nachádza v oblasti Austrálie a Tasmánie, kde žije vo veľmi velkých hĺbkach. Ako iste všedci vieme, v hlbších častiach oceánu je tlak oveľa väčší ako pri hladine, preto tam len tak lahko každý živočích neprežije.