Tiger džungľový.Na veľkej ploche výskytu existuje 9 zoogeografických rás alebo poddruhov (z toho sú pravdepodobne tri od druhej polovice 20. storočia vyhynuté)Telo je zo strán sploštené a štíhle, je to evolučné prispôsobenie sa životu v hustých lesných a pralesných porastoch. Tak isto jeho zafarbenie, ktoré je na prvý pohľad veľmi nápadné, robí tigra v prírode takmer neviditeľným a napodobňuje hru svetla a tieňov prelínajúcich sa rastlinstvom. Pohlavné rozdiely sú hlavne vo veľkosti. Samice sú až o jednu tretinu menšie než samce. Hlava samcov je mohutnejšia a širšia a má výraznejšiu a predĺženejšiu srsť na tvári.Tigre obývajú lesnaté prostredia od tropických oblastí dažďových praleov až po sibírsku tajgu, kde v zime klesajú teploty pod −30 až −40 °C. S vysokou snežnou pokrývkou. Vystupujú do 3 000 – 4 000 metrov nad morom. Na stromy tigre nešplhajú, alebo iba v zriedkavých prípadoch, iba si na nich obrusujú pazúry. Na rozdiel od iných mačkoviých šeliem tigre milujú vodu a radi sa v nej kúpu. Vedia výborne plávať a sú schopné prekonávať aj niekoľko kilometrové prekážky. Teritórium tigra môže mať niekoľko stoviek ale aj tisíce km2, každý jedinec má svoje teritórium v ktorom nestrpí prítomnosť iného zvieraťa (dravca, konkurenciu). Teritória samcov však susedia s niekoľkými teritóriami samíc. Svoje teritórium si označujú močom, výlučkami potných žliaz a odieraním kôry zo stromov. Tigre žijú samotársky, iba v období rozmnožovania sa na niekoľko dní obe pohlavia stretávajú, ale po spárení sa vracajú späť do svojich teritórií. K rozmnožovaniu môže dochádzať po celý rok, ale väčšina pôrodov prebieha práve na jar. Gravidita trvá 93 – 110 dní.

Samice rodia vo vhodných úkrytoch, ktoré vznikajú z vyvrátených stromov alebo pod skalnými prevismi väčšinou 2 až 3 mláďatá. Výnimočne ich však môže mať až šesť. Tie sú slepé, oči sa im otvárajú až v treťom týždni. Samica ich kojí až pol roka. Mláďatá ostávajú so svojou matkou až dva roky, kedy sa učia loviť a naplno využívať svoje vrodené inštinkty. Po tomto období sa mláďatá osamostatňujú. Väčšina mláďat sa však dospelosti nedožije. Pohlavne dospievajú v treťom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú cez 20 rokov.

Tiger je výborný lovec, veľkú časť jeho potravy tvoria divoké prasatá, jelene, antilopy a iné väčšie kopitníky. Ku koristi sa zakráda alebo na ňu striehne v úkryte a potom z blízka vyrazí, ale jeho úspešnosť nieje veľmi vysoká, udáva sa, že úspešný je každý desiaty lov. Väčšie zvieratá chytí mohutnými špičiakmi za krk a labami ich strhne na zem, kde im zlomí väz, alebo ich uškrtí. Korisť potom odtiahne do úkrytu, kde sa k nej ešte niekoľko dní vracia. Na jedenkrát je schopný požiť až 30 kg potravy, ktorú potom trávi niekoľko dní. V dobe krízy požíva aj menšie živočíchy ako sú hlodavce, obojživelníky a dokonca aj hmiz. Na lov vychádza za včasného rána alebo v podvečer, ale na miestach kde nieje prenasledovaný vychádza z úkrytu aj cez deň. V prírode tiger nemá prirodzených nepriateľov, okrem človeka. Výnimočne sa môže stať obeťou rôznych psovitých šeliem (napr. vlk). Dostatočne veľká svorka týchto asi 15 kilogramov vážiacich psovitých šeliem dokáže tigra uštvať. Sám si z veľkých zvierat netrúfne iba na slona a na nosorožca.

Zaujímavosti

V populácii tigrov sa častejšie ako u iných mačkovitých šeliem vyskytujú ľudožrúti, čo sú väčšinou staré, choré alebo poranené zvieratá, ktoré stratili prirodzený rešpekt pred človekom a pre ktoré je človek ľahkou korisťou. Proti útočiacemu tigrovi má človek bez zbrane len veľmi malú, alebo až žiadnu šancu. A tiež z tohto dôvodu boli tigre často zabíjané. Udáva sa, že najhorší ľudožravý tiger mal na svedomí až niekoľko stoviek obetí.

 Hodnota tigra na čiernom trhu je približne 50 tisíc dolárov.

   Koala medvedíkovitá (Phascolarctos cinereus, Goldfuss,1817),ľudovokoala alebo austrálskyleňoch,je jedno z najznámejších austrálskychzvierat. Hoci výzorom pripomína medveďa, je to v skutočnosti vačkovec, podobne ako napríklad kengura.

Vedecké pomenovanie koaly, Phascolarctos cinereus, doslova znamená sivý vačkovitý medveď, slovo koala je domorodého pôvodu a znamená „nepije“.

Opis

Hmotnosť: 4 - 12 kg Dĺžka tela: 70 - 90 cm

Koaly sú zavalité zvieratá, majú dlhšie uši a končatiny. Koaly dokážu postaviť prvé dva prsty naproti ostatným, to im spoločne s dlhými ostrými pazúrmi umožňuje dobre sa šplhať po stromoch.

Srsť koál je hustá a mäkká, jednotvárne sivá. Brucho a dlhé chlpy vyrastajúce na uškách sú biele.

Rozšírenie

Koaly sa vyskytujú prakticky po celom východnom pobreží Austrálie.

Biológia

Koaly sú potravinoví špecialisti - živia sa lístím a kôrou eukalyptov. Listy eukalyptov obsahujú veľké množstvovlákniny a terpeny, ktoré spôsobujú, že eukalypty sú pre väčšinu zvierat jedovaté. Naopak je v nich len malé množstvo bielkovín a ich energetická hodnota je nízka.

Koaly preto musia šetriť energiu. Majú veľmi pomalý metabolizmus, extrémne malý mozog a spia až 20 hodín denne.

Kŕmia sa väčšinou v noci. Priemerná koala denne skonzumuje 500 g lístia. Koalie črevá sú schopné odbúrať škodlivé látky obsiahnuté v potrave a vďaka veľmi dobre vyvinutému slepému črevu a symbiotickým baktériam môže koala zúžitkovať aj to málo živín, ktoré listy obsahujú. Koala skutočne nepije tekutiny, všetku vodu prijíma v rastlinnej potrave (výnimkou sú obdobia veľkého sucha, keď ju skutočne môžme vidieť piť vodu ak má príležitosť)

Spôsobom života sa najviac podobajú juhoamerickým leňochom. Málokedy opúšťa svoj strom, obvykle sa pohybuje veľmi pomaly. Dokáže ale skákať zo stromu na strom a dobre pláva.

Koaly sú samotári, s ostatnými koalami sa dorozumievajú hlasitým volaním, ktoré môže byť počuť až kilometer ďaleko.

Pária sa od decembra do marca, teda v zime. Gravidita trvá 35 dní, potom sa narodí spravidla len jedno mláďa. Novonarodená koala váži menej než 1 gram. Vyškriabe sa do vaku a tam zostáva asi pol roka. Hneď keď vyrastie tak, že už sa do vaku nevojde, matka ho nosí na chrbte.

Mláďa je dojčené, ale konzumuje aj matkine výkaly, ktoré obsahujú symbiotické baktérie, ktoré bude mláďa potrebovať na trávenie eukalyptu.

Mladá koala sa osamostatní vo veku okolo jedného roka, samec pohlavne dospeje v troch až štyroch rokoch, samica o rok skôr. Môže sa dožiť až 17 rokov.